1. Jozef sa už nemohol zdržať. Zvolal na všetkých, čo stáli okolo neho: Všetci odíďte! Nikto teda nebol pri tom, keď sa Jozef dal poznať svojim bratom.
2. Potom sa hlasito rozplakal. Počuli to Egypťania a počul to aj faraónov dom.
3. Jozef potom povedal svojim bratom: Ja som Jozef! Žije ešte môj otec? Jeho bratov to však natoľko ohromilo, že neboli schopní povedať ani slovo svojmu bratovi.
4. Jozef ich vyzval: Pristúpte ku mne! Keď k nemu pristúpili, povedal: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta.
5. Teraz sa však už netrápte a nech vás to nemrzí, že ste ma sem predali, lebo sem ma pred vami poslal Boh na záchranu života.
6. Veď v krajine je už dva roky hlad a ešte päť rokov sa nebude orať ani žať.
7. Boh ma poslal pred vami, aby som vám v krajine pripravil zásoby a dožili ste sa veľkej záchrany.
8. Nie vy ste ma poslali sem, ale Boh. On ma ustanovil za faraónovho poradcu, za pána celého svojho domu a za vládcu celého Egypta.
9. Rýchlo sa vráťte k môjmu otcovi a povedzte mu: Toto hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil za pána celého Egypta. Príď ku mne; neotáľaj!
10. Budeš bývať v kraji Góšen, teda blízko mňa, so svojimi synmi a vnukmi, so svojimi stádami, s dobytkom a so všetkým, čo máš.
11. Tam sa postarám o teba, lebo ešte päť rokov potrvá hlad, aby si netrpel núdzu ani ty, ani tvoja domácnosť, so všetkým čo máš.
12. Vy i môj brat Benjamín vidíte, že som to ja, kto sa s vami zhovára.
13. Povedzte otcovi, akú vážnosť mám v Egypte, o všetkom, čo ste videli. Ponáhľajte sa a priveďte ho sem.
14. Padol svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku, rozplakal sa a v jeho objatí plakal aj Benjamín.
15. V plači pobozkal všetkých svojich bratov a len potom sa začali s ním zhovárať aj jeho bratia.