12. On však znova tvrdil: Nie! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny.
13. Oni odpovedali: Bolo nás, tvojich služobníkov, dvanásť. Sme bratia, synovia jedného muža z Kanaánu. Najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet.
14. Jozef však opakoval: Je to tak, ako som povedal, ste vyzvedači!
15. Takto vás vyskúšam: Ako žije faraón, odtiaľto nevyjdete, kým mi neprivediete svojho najmladšieho brata.
16. Pošlite jedného z vás, aby ho priviedol. Ostatní budete uväznení. Tak sa overia vaše slová, či sú pravdivé, alebo nie. Ako žije faraón, ste vyzvedači!
17. Nato ich Jozef uvrhol na tri dni do väzenia.
18. Na tretí deň im Jozef povedal: Ja sa bojím Boha. Ak chcete zostať nažive, urobte toto:
19. Ak ste statoční, nech jeden z vás ostane vo väzení. Ostatní choďte domov a zaneste obilie svojim hladujúcim rodinám.
20. No svojho najmladšieho brata mi priveďte! Tak sa dokáže, že vaše slová sú pravdivé a nezomriete. Oni to aj urobili.
21. Medzi sebou si vraveli: Naozaj sme sa previnili proti svojmu bratovi. Videli sme úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil o zľutovanie, no nepočúvali sme ho, preto doľahlo na nás toto súženie.
22. Rúben im povedal: Nevravel som vám, aby ste sa neprehrešili proti tomu chlapcovi? No neposlúchli ste ma. Teraz sa máme zodpovedať za jeho krv.
23. Oni však nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo sa s nimi rozprával prostredníctvom tlmočníka.
24. Jozef sa od nich odvrátil a zaplakal. Opäť sa k nim obrátil a zhováral sa s nimi. Nato spomedzi nich vybral Šimeóna a pred ich očami ho dal zviazať.
25. Potom Jozef prikázal naplniť obilím všetku ich batožinu, každému vrátiť peniaze do vreca a dať im obživu na cestu. Tak aj urobili.
26. Obilie naložili na osly a odišli.
27. Keď tam, kde nocovali, jeden z nich otvoril vrece, aby dal oslovi obrok, navrchu vo vreci zbadal peniaze.
28. Zvolal na bratov: Vrátil mi peniaze! Tu sú vo vreci! Vtedy im ochablo srdce, roztriasli sa a medzi sebou vraveli: Čo nám to Boh urobil?