19. Potom vstala a odišla. Odložila závoj a znova si obliekla vdovské šaty.
20. Júda potom poslal kozľa po svojom priateľovi z Adullámu, aby z ruky ženy prevzal záloh, ktorý jej dal; ale nenašiel ju.
21. Vypytoval sa tamojších ľudí: Kde je tá zasvätená neviestka, ktorá bola na ceste do Énajimu? Odpovedali mu: Tu nebola nijaká zasvätená neviestka.
22. Vrátil sa k Júdovi a povedal mu: Nenašiel som ju. Aj tamojší ľudia vraveli: Nijaká zasvätená neviestka tu nebola.
23. Júda povedal: Nech si to kozľa nechá; len aby sme neboli na posmech. Veď som jej to kozľa poslal, ty si ju však nenašiel.
24. Asi po troch mesiacoch Júdovi oznámili: Tvoja nevesta Támar sa dopustila smilstva a zo smilstva aj počala. Júda povedal: Vyveďte ju a upáľte!
25. Keď ju viedli, odkázala svojmu svokrovi: Počala som z muža, ktorému patria tieto veci, a dodala: Pozorne sa pozri, komu patrí pečatidlo so šnúrou a palica.
26. Keď sa Júda na to pozrel, povedal: Ona je čestnejšia než ja; nedal som ju totiž svojmu synovi Šélovi. Potom sa už s ňou nestýkal.
27. Keď prišiel čas pôrodu, ukázalo sa, že v jej živote boli dvojčatá.
28. Keď rodila, jedno z nich vystrčilo ruku. Babica mu na ňu priviazala červenú šnúrku a povedala: Tento vyjde prvý.