16. Zabočil k nej, ako bola pri ceste, a povedal: Dovoľ, prosím, vojsť k tebe. Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona sa ho spýtala: Čo mi dáš za to, že vojdeš ku mne?
17. On odpovedal: Pošlem ti kozľa zo stáda. Ona povedala: Daj mi však nejaký záloh, kým ho pošleš.
18. Júda sa jej spýtal: Čo ti mám dať do zálohu? Odpovedala: Tvoje pečatidlo so šnúrou a palicu, ktorú máš v ruke. Dal jej to. Vošiel k nej a ona počala.
19. Potom vstala a odišla. Odložila závoj a znova si obliekla vdovské šaty.
20. Júda potom poslal kozľa po svojom priateľovi z Adullámu, aby z ruky ženy prevzal záloh, ktorý jej dal; ale nenašiel ju.
21. Vypytoval sa tamojších ľudí: Kde je tá zasvätená neviestka, ktorá bola na ceste do Énajimu? Odpovedali mu: Tu nebola nijaká zasvätená neviestka.
22. Vrátil sa k Júdovi a povedal mu: Nenašiel som ju. Aj tamojší ľudia vraveli: Nijaká zasvätená neviestka tu nebola.
23. Júda povedal: Nech si to kozľa nechá; len aby sme neboli na posmech. Veď som jej to kozľa poslal, ty si ju však nenašiel.
24. Asi po troch mesiacoch Júdovi oznámili: Tvoja nevesta Támar sa dopustila smilstva a zo smilstva aj počala. Júda povedal: Vyveďte ju a upáľte!