Genezis 37:7-18 Slovenský Ekumenický Biblia (SEB)

7. Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa postavil a zostal stáť. Vaše snopy sa rozostavali dookola a klaňali sa môjmu snopu.

8. Nato mu bratia povedali: Vari chceš nad nami kraľovať či panovať? Pre jeho sny a reči ho ešte viac znenávideli.

9. Jozef mal aj iný sen a vyrozprával ho bratom. Povedal: Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi Slnko, Mesiac a jedenásť hviezd.

10. Toto povedal otcovi a bratom. Otec ho však pokarhal: Čo je to za sen? Čo sa ti to prisnilo? Azda prídem ja, tvoja matka, tvoji bratia a budeme sa ti klaňať až po zem?

11. Bratia sa nad tým rozhorčili, no ich otec si to zapamätal.

12. Keď bratia odišli pásť otcove ovce k Síchemu,

13. Izrael povedal Jozefovi: Ako vieš, tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď, pošlem ťa za nimi. On odpovedal: Tu som.

14. Izrael mu povedal: Choď a pozri, či sú bratia a stáda v poriadku, a dones mi správu. Poslal ho teda z Hebronského údolia a on prišiel do Síchemu.

15. Tam ho našiel nejaký muž, ako blúdi po poli, a spýtal sa ho: Čo hľadáš?

16. Odpovedal: Hľadám svojich bratov; povedz mi, kde pasú.

17. Muž mu povedal: Odišli odtiaľto. Počul som však, ako si vraveli: Poďme do Dótana. Jozef potom odišiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dótane.

18. Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil, rozhodli sa, že ho zabijú.

Genezis 37