33. Keď si ich pozrel, povedal: To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.
34. Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom.
35. Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: V smútku zostúpim za synom do ríše mŕtvych. Takto ho oplakával otec.
36. Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.