27. Poďme, predajme ho Izmaelitom, ale nevzťahujme naňho ruky, veď je to náš rodný brat. Bratia ho poslúchli.
28. Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta.
29. Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho,
30. vrátil sa k bratom a povedal: Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?
31. Nato vzali Jozefove šaty, zabili kozľa a šaty namočili do krvi.
32. Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: Toto sme našli. Pozri, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.
33. Keď si ich pozrel, povedal: To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.
34. Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom.
35. Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: V smútku zostúpim za synom do ríše mŕtvych. Takto ho oplakával otec.
36. Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.