17. Muž mu povedal: Odišli odtiaľto. Počul som však, ako si vraveli: Poďme do Dótana. Jozef potom odišiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dótane.
18. Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil, rozhodli sa, že ho zabijú.
19. Hovorili si medzi sebou: Pozrite, prichádza majster snov!
20. Poďte, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude s jeho snami!
21. Keď to počul Rúben, v snahe vytrhnúť im ho z rúk, povedal: Nesiahajme mu na život.
22. Rúben im ďalej vravel: Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti, ale nevzťahujte naňho ruky! Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi.
23. Keď Jozef prišiel k bratom, zobliekli mu pestré šaty, čo mal na sebe,
24. potom ho vzali a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, bez vody.
25. Keď sa posadili k jedlu, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Gileádu. Ťavy niesli ladanovú živicu, balzam a myrhu, ktoré dopravovali do Egypta.
26. Júda povedal bratom: Čo budeme mať z toho, keď brata zabijeme a zatajíme jeho krv?
27. Poďme, predajme ho Izmaelitom, ale nevzťahujme naňho ruky, veď je to náš rodný brat. Bratia ho poslúchli.
28. Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta.
29. Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho,
30. vrátil sa k bratom a povedal: Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?
31. Nato vzali Jozefove šaty, zabili kozľa a šaty namočili do krvi.
32. Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: Toto sme našli. Pozri, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.
33. Keď si ich pozrel, povedal: To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.
34. Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom.
35. Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: V smútku zostúpim za synom do ríše mŕtvych. Takto ho oplakával otec.
36. Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.