7. On povedal: Ešte je ďaleko do večera. Nie je čas zháňať dobytok. Napojte ovce a choďte ich pásť.
8. Oni odpovedali: Nemôžeme, kým nebudú pozháňané všetky stáda. Potom kameň sponad studne odvalíme a napojíme ovce.
9. Kým sa s nimi zhováral, prišla Ráchel aj s ovcami svojho otca. Pásla totiž ovce.
10. Keď Jákob uvidel Ráchel, dcéru brata svojej matky Lábana a jeho ovce, pristúpil, z otvoru studne odvalil kameň
11. a napojil ovce matkinho brata Lábana. Potom Jákob pobozkal Ráchel a hlasno zaplakal.
12. Jákob povedal Ráchel, že je príbuzný jej otca a Rebekin syn. Ona to bežala povedať svojmu otcovi.
13. Keď Lában počul, že prišiel Jákob, syn jeho sestry, vybehol mu v ústrety, objal ho, pobozkal a uviedol do svojho domu. On potom vyrozprával Lábanovi všetko, čo sa prihodilo.
14. Lában mu povedal: Ty si naozaj moja kosť a moje telo. Jákob zostal uňho celý mesiac.
15. Potom Lában povedal Jákobovi: Budeš mi azda zadarmo slúžiť len preto, že si môj príbuzný? Povedz mi, aká má byť tvoja mzda?
16. Lában mal dve dcéry. Staršia sa volala Lea a mladšia Ráchel.
17. Lea mala nevýrazné oči; Ráchel však mala peknú postavu a krásny vzhľad.
18. Jákob si zamiloval Ráchel a povedal: Za tvoju mladšiu dcéru ti budem slúžiť sedem rokov.
19. Lában odvetil: Bude lepšie, keď ju dám tebe než cudziemu mužovi. Zostaň u mňa.
20. Jákob teda slúžil za Ráchel sedem rokov, ale pripadalo mu to len ako niekoľko dní, lebo ju miloval.
21. Jákob povedal Lábanovi: Daj mi moju ženu, moja stanovená lehota sa naplnila, aby som mohol ísť k nej.
22. Lában zvolal všetkých miestnych mužov a pripravil hostinu.