1. Potom Jákob pokračoval v ceste a prišiel do krajiny obyvateľov Východu.
2. Zrazu uvidel na poli studňu, pri ktorej ležali tri stáda oviec. Z nej totiž napájali stáda. Kameň na otvore bol veľký.
3. Keď ta nahnali všetky stáda, kameň sponad otvoru odvalili a ponapájali ovce. Potom kameň privalili späť na otvor studne.
4. Jákob sa im prihovoril: Bratia, odkiaľ ste? Oni odpovedali: Sme z Cháranu.
5. Ďalej sa ich spýtal: Poznáte Náchorovho syna Lábana? Odvetili: Poznáme.
6. Potom sa ich spýtal: Má sa dobre? Oni odpovedali: Dobre. Pozri, jeho dcéra Ráchel práve prichádza s ovcami.
7. On povedal: Ešte je ďaleko do večera. Nie je čas zháňať dobytok. Napojte ovce a choďte ich pásť.
8. Oni odpovedali: Nemôžeme, kým nebudú pozháňané všetky stáda. Potom kameň sponad studne odvalíme a napojíme ovce.
9. Kým sa s nimi zhováral, prišla Ráchel aj s ovcami svojho otca. Pásla totiž ovce.
10. Keď Jákob uvidel Ráchel, dcéru brata svojej matky Lábana a jeho ovce, pristúpil, z otvoru studne odvalil kameň
11. a napojil ovce matkinho brata Lábana. Potom Jákob pobozkal Ráchel a hlasno zaplakal.
12. Jákob povedal Ráchel, že je príbuzný jej otca a Rebekin syn. Ona to bežala povedať svojmu otcovi.
13. Keď Lában počul, že prišiel Jákob, syn jeho sestry, vybehol mu v ústrety, objal ho, pobozkal a uviedol do svojho domu. On potom vyrozprával Lábanovi všetko, čo sa prihodilo.
14. Lában mu povedal: Ty si naozaj moja kosť a moje telo. Jákob zostal uňho celý mesiac.
15. Potom Lában povedal Jákobovi: Budeš mi azda zadarmo slúžiť len preto, že si môj príbuzný? Povedz mi, aká má byť tvoja mzda?
16. Lában mal dve dcéry. Staršia sa volala Lea a mladšia Ráchel.
17. Lea mala nevýrazné oči; Ráchel však mala peknú postavu a krásny vzhľad.
18. Jákob si zamiloval Ráchel a povedal: Za tvoju mladšiu dcéru ti budem slúžiť sedem rokov.