22. Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol, a povedal: Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ézavove.
23. Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ézava. Požehnal ho.
24. A spýtal sa ho: Ty si teda môj syn Ézav? Ten odvetil: Som.
25. Na to mu Izák povedal: Podaj mi, nech si zajem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil.
26. Otec Izák mu potom povedal: Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!
27. On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal:Hľa, vôňa môjho synaje ako vôňa poľa,ktoré požehnal Hospodin.
28. Nech ti dá Bohz nebeskej rosya z úrodnosti zeme,i hojnosť obilia a muštu!
29. Nech ti slúžia národy,nech sa ti klaňajú kmene!Panuj nad svojimi bratmia nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky!Nech je prekliaty, kto bude teba preklínať,nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!