19. Jákob povedal svojmu otcovi: Ja som Ézav, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi kázal. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z môjho úlovku, aby si ma mohol požehnať.
20. Izák však synovi povedal: Ako si len mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj? On odvetil: Umožnil mi to Hospodin, tvoj Boh.
21. Izák povedal Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech zistím, či si ty môj syn Ézav, alebo nie.
22. Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol, a povedal: Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ézavove.
23. Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ézava. Požehnal ho.