6. Abrahám mu povedal: Neopováž sa zaviesť ta môjho syna!
7. Hospodin, Boh nebies, ma vyviedol z domu môjho otca, z mojej rodnej krajiny, oslovil ma a prisahal mi: Túto krajinu dám tvojmu potomstvu. On pošle pred tebou svojho anjela a ty budeš môcť vybrať ženu pre môjho syna.
8. Keby však tá žena s tebou nechcela ísť, táto prísaha ťa nebude zaväzovať. Len môjho syna ta nezaveď!
9. Nato sluha položil ruku pod bedrá svojho pána, Abraháma, a odprisahal mu to.
10. Sluha vzal desať tiav zo stáda svojho pána a odišiel. Mal so sebou aj rôzne drahocennosti od svojho pána. Vydal sa na cestu do Aram-Naharajima, do Náchorovho mesta.
11. Podvečer, keď ženy obvykle vychádzajú čerpať vodu, nechal ťavy pred mestom odpočívať pri studni.
12. Povedal: Hospodin, Boh Abraháma, môjho pána, dopraj mi dnes šťastné stretnutie a preukáž láskavosť môjmu pánovi, Abrahámovi.
13. Pozri, stojím tu pri prameni a dcéry mužov mesta vychádzajú čerpať vodu.
14. Deva, ktorej poviem: Nachýľ svoj džbán, aby som sa napil, nech odpovie: Napi sa a ja napojím aj tvoje ťavy. Nech je to tá, ktorú si prichystal svojmu služobníkovi Izákovi. Podľa toho poznám, že si preukázal láskavosť môjmu pánovi.
15. Sotva to dopovedal, keď s džbánom na pleci prichádzala Rebeka, ktorá sa narodila Betúelovi, synovi Milky, ženy Abrahámovho brata Náchora.
16. Bola to deva na pohľad veľmi krásna, panna, ktorú muž dosiaľ nepoznal. Zostúpila k prameňu, naplnila si džbán a vystúpila.
17. Sluha jej pribehol v ústrety a povedal: Daj sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána!
18. Ona odvetila: Napi sa, pane; rýchlo zložila džbán na ruku a dala sa mu napiť.
19. Keď sa napil, dodala: Aj tvojim ťavám načerpám vody, aby sa dobre napili.