20. Rýchlo z džbána vyliala vodu do napájadla a odbehla k studni znova nabrať, aby napojila všetky jeho ťavy.
21. Muž ju pritom mlčky pozoroval, aby poznal, či Hospodin doprial jeho ceste úspech, alebo nie.
22. Keď sa ťavy napili, muž vytiahol zlatý krúžok do nosa vážiaci pol šekela a dva zlaté náramky na jej ruky vážiace desať šekelov zlata,
23. a spýtal sa: Povedz mi, čia si ty dcéra? Našlo by sa v dome tvojho otca miesto, kde by sme mohli prenocovať?
24. Odvetila mu: Som dcéra Betúela, syna Milky, ktorá ho porodila Náchorovi,
25. a dodala: Slamy a krmiva máme dosť aj miesta na nocľah.
26. Muž padol na kolená, klaňal sa Hospodinovi
27. a povedal: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Abraháma, môjho pána, ktorý neodňal svoju láskavosť a vernosť môjmu pánovi. Hospodin ma doviedol do domu príbuzných môjho pána.
28. Deva potom odbehla a rodine svojej matky oznámila, čo a ako sa stalo.
29. Rebeka mala brata Lábana. Lában vybehol k mužovi pri prameni.
30. Keď videl krúžok v nose i náramky na rukách svojej sestry Rebeky a počul jej slová, ako sa muž s ňou zhováral, prišiel k mužovi, ktorý ešte stál pri ťavách nad prameňom,
31. a povedal: Poď, Hospodinov požehnaný, prečo stojíš vonku? Ja som už pripravil príbytok i miesto pre ťavy.
32. Vtedy muž vošiel do domu. Lában odsedlal ťavy, dal im slamu i obrok. Mužovi a tým, čo boli s ním, dal vodu na umytie nôh.
33. Keď mu však predložil jedlo, povedal: Nebudem jesť, kým nevysvetlím, prečo som prišiel. Oni povedali: Hovor!