3. Potom vstal od svojej mŕtvej a oslovil Chetitov:
4. Som medzi vami len cudzinec a prisťahovalec; poskytnite mi u vás miesto pre rodinný hrob, kam by som mohol mŕtvu odniesť a pochovať.
5. Chetiti Abrahámovi odpovedali:
6. Pane, počuj nás. Ty si medzi nami ako Božie knieža; pochovaj mŕtvu v najlepšom z našich hrobov. Nikto z nás ti nebude brániť pochovať mŕtvu v jeho hrobe.
7. Nato Abrahám vstal, poklonil sa Chetitom, ľudu tej krajiny, a povedal:
8. Ak je to vaša vôľa, aby som svoju mŕtvu pochoval tu, vypočujte ma a prihovorte sa za mňa u Efróna, Cócharovho syna,
9. aby mi prepustil makpélsku jaskyňu, ktorá je na konci jeho poľa. Nech mi ju pred vami predá na rodinný hrob za plnú cenu v striebre.
10. Efrón práve sedel medzi Chetitmi. Chetita Efrón dal Abrahámovi v prítomnosti všetkých Chetitov, ktorí prišli k mestskej bráne, túto odpoveď:
11. Nie tak, pane, vypočuj ty mňa! Ja ti dávam pole aj s jaskyňou, ktorá je na ňom; dávam ti ju v prítomnosti môjho ľudu. Pochovaj tam svoju mŕtvu.
12. Abrahám sa hlboko poklonil obyvateľom tej krajiny
13. a v ich prítomnosti Efrónovi povedal: Vypočuj radšej ty mňa: Za pole ti zaplatím plnú cenu v striebre. Vezmi to odo mňa a ja tam pochovám svoju mŕtvu.
14. Nato Efrón Abrahámovi odpovedal:
15. Pane, ty ma vypočuj: Pozemok je za štyristo strieborných šekelov. Čože je to pre mňa a pre teba? Len si pochovaj svoju mŕtvu.