13. No aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo je tvojím potomkom.
14. Abrahám včasráno vzal chlieb a mech s vodou, dal to Hagar; dieťa jej položil na plecia a prepustil ju. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba.
15. Keď sa voda z mecha minula, položila chlapca pod jeden z kríkov,
16. poodišla a sadla si opodiaľ, asi na dostrel z luku, lebo si povedala: Nemôžem sa dívať, ako zomiera dieťa. Sadla si naproti a nahlas sa rozplakala.
17. Boh však počul chlapcov hlas a Boží anjel zavolal z neba na Hagar a povedal jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, veď Boh počul chlapcov hlas tam, kde je.
18. Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne svojou rukou, lebo z neho urobím veľký národ.
19. Vtom jej Boh otvoril oči a ona zazrela vodný prameň. Šla teda naplniť mech vodou a dala sa chlapcovi napiť.
20. Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol, býval na púšti a stal sa lukostrelcom.
21. Potom sa usadil na púšti Páran a matka mu vzala ženu z Egypta.
22. V tom čase Abímelech a veliteľ jeho vojska, Píkol, povedali Abrahámovi: Boh je s tebou vo všetkom, čo konáš.
23. Preto mi tu na Boha prisahaj, že neoklameš ani mňa, ani môjho následníka a moje potomstvo, ale ako som sa ja verne zachoval voči tebe, tak sa budeš aj ty správať voči mne a krajine, v ktorej si cudzincom.
24. Abrahám povedal: Prisahám.