7. Vráť teda manželku jej mužovi, lebo on je prorok. On sa bude za teba prihovárať, aby si žil. Ak ju však nevrátiš, vedz, že určite zomrieš so všetkými, čo patria k tebe.
8. Abímelech včasráno vstal, zvolal všetkých svojich sluhov, a keď im vyrozprával všetko, čo sa stalo, muži sa veľmi naľakali.
9. Abímelech zavolal Abraháma a povedal mu: Čo si nám to urobil? Čím som sa proti tebe prehrešil, že si priviedol na mňa a na moje kráľovstvo taký veľký hriech? Urobil si mi niečo, čo si nemal urobiť.
10. Potom sa Abímelech Abraháma spýtal: Čo ti to zišlo na um, takto sa správať?
11. Abrahám odvetil: Povedal som si: Na tomto mieste určite nieto bázne pred Bohom a pre moju ženu ma zabijú.
12. Napokon, ona mi je naozaj sestrou, je to dcéra môjho otca, no nie dcéra mojej matky; stala sa mojou ženou.
13. Keď ma Boh po odchode z otcovského domu nechal blúdiť, vtedy som jej povedal: Preukáž mi túto láskavosť: Všade, kam prídeme, povieš: To je môj brat.
14. Nato vzal Abímelech ovce, dobytok, otrokov a slúžky, dal ich Abrahámovi a vrátil mu aj jeho ženu Sáru.
15. Abímelech povedal: Pozri, moja zem je pred tebou, bývaj, kdekoľvek sa ti zapáči.
16. Sáre povedal: Pozri, tvojmu bratovi som dal tisíc strieborných, to bude odškodné na zastretie očí všetkým, čo sú s tebou. Tým budeš ospravedlnená pred všetkými.