17. Abrahám padol na tvár, zasmial sa a v duchu si povedal: Môže sa storočnému narodiť syn a môže deväťdesiatročná Sára porodiť?
18. Abrahám povedal Bohu: Keby aspoň Izmael žil pred tvojou tvárou!
19. Boh však opakoval: Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák. Uzavriem s ním zmluvu, večnú zmluvu s ním i s jeho potomstvom.
20. Vypočul som ťa, aj pokiaľ ide o Izmaela. Požehnám ho, urobím ho plodným a preveľmi ho rozmnožím. Narodí sa z neho dvanásť kniežat a urobím z neho veľký národ.
21. Svoju zmluvu však uzavriem s Izákom, ktorého ti o takomto čase na budúci rok porodí Sára.
22. Keď Boh skončil rozhovor s Abrahámom, odišiel od neho.
23. Abrahám potom vzal svojho syna Izmaela, ako aj všetkých narodených v jeho dome a všetkých kúpených za peniaze, teda všetkých mužov v dome, a obrezal im mäso predkožky ešte v ten deň, keď sa s ním zhováral Boh.