11. Dravé vtáky zlietali na mŕtve telá a Abrám ich odháňal.
12. Keď zapadlo slnko, Abrám tvrdo zaspal, zovrela ho tieseň hrozivej temnoty.
13. Hospodin povedal Abrámovi: Dobre si uvedom, že tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich a štyristo rokov budú s nimi zle zaobchádzať.
14. No ja budem súdiť aj národ, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom.
15. Ty však odídeš v pokoji k svojim otcom a pochovajú ťa v úctyhodnej starobe.
16. Vo štvrtom pokolení sa sem však vrátia, lebo doteraz nie sú dovŕšené viny Amorejčanov.
17. Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, objavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala medzi rozpolenými čiastkami.
18. V ten deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom a povedal: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptského potoka až po Veľkú rieku, rieku Eufrat,
19. územie Kénitov, Kenizzejov, Kadmónov,
20. Chetitov, Perizzejov a Refájov,
21. Amorejčanov, Kanaánčanov, Girgášejov a Jebúsejov.