8. Keď príde knieža, nech vstúpi cez predsieň brány a tou istou cestou nech vyjde von.
9. Keď vo výročné slávnosti ľud krajiny príde pred Hospodina, keď vojde severnou bránou klaňať sa, nech vyjde južnou bránou, a ten, kto vojde južnou bránou, nech vyjde severnou bránou. Nech sa nevracia tou istou bránou.
10. Knieža nech vojde medzi nich, keď prídu, a keď vyjdú, nech vyjde aj on.
11. Na sviatky a slávnosti má byť táto pokrmová obeta: éfa na býčka a éfa na barana, avšak na baránky, koľko má naporúdzi, a k tomu hín oleja na éfu.
12. Keď knieža bude pripravovať dobrovoľnú spaľovanú obetu alebo obetu spoločenstva ako dobrovoľnú obetu pre Hospodina, vtedy mu otvoria bránu obrátenú na východ a prinesie svoju spaľovanú obetu i svoju obetu spoločenstva, ako sa prináša v deň sobotného odpočinku. Potom vyjde; po jeho odchode bránu zatvoria.
13. Jednoročného bezchybného baránka priprav pre Hospodina každodenne ako spaľovanú obetu; každé ráno ho obetuj!
14. K tomu priprav každé ráno ako pokrmovú obetu šestinu éfy a k tomu tretinu hína oleja na pokropenie pšeničnej múky ako pokrmovú obetu pre Hospodina. To sú večne platné ustanovenia o ustavičnej spaľovanej obete.
15. Teda pripravujte baránka, pokrmovú obetu a olej každé ráno ako ustavičnú spaľovanú obetu.
16. Takto vraví Pán, Hospodin: Keď knieža dá dar niektorému zo svojich synov zo svojho dedičného vlastníctva, bude to patriť jeho synom; bude to ich dedičným vlastníctvom.
17. Keď dá dar zo svojho vlastníctva niektorému zo svojich služobníkov, bude mu to patriť až do roku prepúšťania na slobodu a potom sa to navráti kniežaťu. Len dedičstvo jeho synov bude im patriť.
18. Knieža nesmie vziať z vlastníctva ľudu, aby ho vytlačil z vlastníctva. Zo svojho vlastníctva pridelí dedičstvo svojim synom, aby nik z môjho ľudu nebol vyhnaný zo svojho vlastníctva.