22. Večer pred príchodom utečenca bola nado mnou ruka Hospodinova. On mi otvoril ústa na ten čas, keď tamten prišiel ráno ku mne. Tak sa mi otvorili ústa, takže som už nebol nemý.
23. Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
24. Človeče, obyvatelia týchto zrúcanín na pôde Izraela hovoria: Abrahám bol jediný, a predsa zabral do vlastníctva krajinu. Nás je však mnoho, teda nám bola daná krajina do vlastníctva.
25. Preto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Jete mäso s krvou a oči pozdvihujete k svojim modlám, prelievate krv, a predsa chcete vziať krajinu do vlastníctva?
26. Spoliehate sa na svoj meč, páchate ohavnosť a jeden poškvrňuje ženu druhého, a predsa chcete vziať krajinu do vlastníctva?
27. Takto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Ako žijem: Tí, čo sú v zrúcaninách, padnú mečom. Tých, čo sú na poli, dám za potravu divej zveri. Tí, čo sú na ťažko prístupných miestach a v jaskyniach, pomrú na mor.
28. Zmením krajinu na púšť a pustatinu, zanikne jej pyšná sila a vrchy Izraela spustnú natoľko, že nebude mať kto po nich prechádzať.
29. Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď zmením krajinu na púšť a pustatinu za všetky ohavnosti, ktoré spáchali.
30. Človeče, synovia tvojho ľudu vravia medzi sebou proti tebe popri múroch a pri vchodoch do domov. Jeden hovorí druhému a brat bratovi: Poďte a počujte, aká reč vychádza od Hospodina!