9. Dal som ti čelo ako diamant, tvrdšie ako kremeň. Neboj sa ich ani sa ich neľakaj, aj keď sú domom vzdoru.
10. Potom mi povedal: Človeče, všetky moje reči, ktoré ti poviem, si vezmi k srdcu a počúvaj ušami!
11. Vyber sa teda, choď k zajatým, k synom svojho ľudu a zhováraj sa s nimi. Povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin…! — či už poslúchnu, alebo odmietnu.
12. Vtedy ma Duch vyzdvihol a začul som hrmot veľkého zemetrasenia, keď sa sláva Hospodinova pohla zo svojho miesta,
13. i šum krídel živých bytostí, ktoré sa tesne dotýkali, i hrkot kolies súčasne s nimi a hrmot veľkého zemetrasenia.
14. Duch ma zdvihol, uchvátil ma, a tak som šiel zatrpknutý a vzrušený v duchu; zatiaľ ruka Hospodina mocne doliehala na mňa.
15. Tak som došiel k zajatým do Tel-Abíbu, ktorí bývali pri rieke Kebár, a pobudol som tam, kde oni bývali; omráčený som bol medzi nimi sedem dní.
16. Po siedmich dňoch mi zaznelo slovo Hospodina:
17. Človeče, ustanovil som ťa za strážcu domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene.
18. Keď ja poviem bezbožnému: Určite zomrieš, a ty ho nebudeš varovať a nepovieš nič, aby si varoval bezbožného pred jeho bezbožnou cestou, aby sa zachoval nažive, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale za jeho krv budem volať na zodpovednosť teba.