7. Totiž krv, ktorú prelialo, je v ňom, lebo ju vylialo na holú skalu. Nevylialo ju na zem, aby ju pokryl prach.
8. Vylial som ním preliatu krv na holú skalu, aby nebola prikrytá a vzbudil som tak hnev a vykonal pomstu.
9. Preto takto vraví Pán, Hospodin: Beda mestu krviprelievania! Aj ja nakladiem veľkú hranicu dreva.
10. Naznášaj dreva, roznieť oheň, dovar mäso, vylej polievku a kosti zhoria.
11. Postav ho prázdny na pahrebu, aby sa rozhorúčil, rozžeravil sa jeho kov, roztavila sa v ňom jeho nečistota a stratila sa jeho hrdza.
12. Nadarmo som sa ustával a keďže množstvo jeho hrdze neschádza z neho, do ohňa s jeho hrdzou!
13. Poškvrnila si sa svojou nehanebnosťou a hoci som ťa očisťoval, predsa nie si očistená od svojej nečistoty. Nebudeš už čistá, kým neutíšim svoju prchkosť na tebe.
14. Ja, Hospodin, som to povedal, príde to. Splním to, nenechám to bez povšimnutia, nezmilujem sa ani sa nezľutujem. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich skutkov budú ťa súdiť — znie výrok Pána, Hospodina.
15. Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
16. Človeče, beriem ti náhlou smrťou, čo je najvzácnejšie tvojim očiam. Nesmúť však a neplač! Nevyroň ani slzu!
17. Tíško vzdychaj a nedrž smútok za mŕtvou! Turban si zaviaž a sandále si obuj na nohy! Nezakry si ani fúzy, ani chlieb smútku nejedz!
18. Ráno som to vyrozprával ľudu. Večer mi zomrela žena. Potom ráno som splnil, čo mi bolo prikázané.
19. Ľudia mi hovorili: Či nám nevysvetlíš, čo to znamená pre nás, že si takto počínaš?
20. Odpovedal som im: Zaznelo mi slovo Hospodina:
21. Povedz domu Izraela: Takto vraví Pán, Hospodin: Poškvrním svoju svätyňu, vašu pyšnú pevnosť, čo je najvzácnejšie vašim očiam a po čom túži vaša duša. Vaši synovia i vaše dcéry, ktorých ste zanechali, padnú mečom.
22. Budete si počínať tak, ako si počínam ja: nezakryjete si fúzy, ani chlieb smútku nebudete jesť.