13. Poškvrnila si sa svojou nehanebnosťou a hoci som ťa očisťoval, predsa nie si očistená od svojej nečistoty. Nebudeš už čistá, kým neutíšim svoju prchkosť na tebe.
14. Ja, Hospodin, som to povedal, príde to. Splním to, nenechám to bez povšimnutia, nezmilujem sa ani sa nezľutujem. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich skutkov budú ťa súdiť — znie výrok Pána, Hospodina.
15. Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
16. Človeče, beriem ti náhlou smrťou, čo je najvzácnejšie tvojim očiam. Nesmúť však a neplač! Nevyroň ani slzu!
17. Tíško vzdychaj a nedrž smútok za mŕtvou! Turban si zaviaž a sandále si obuj na nohy! Nezakry si ani fúzy, ani chlieb smútku nejedz!
18. Ráno som to vyrozprával ľudu. Večer mi zomrela žena. Potom ráno som splnil, čo mi bolo prikázané.
19. Ľudia mi hovorili: Či nám nevysvetlíš, čo to znamená pre nás, že si takto počínaš?
20. Odpovedal som im: Zaznelo mi slovo Hospodina:
21. Povedz domu Izraela: Takto vraví Pán, Hospodin: Poškvrním svoju svätyňu, vašu pyšnú pevnosť, čo je najvzácnejšie vašim očiam a po čom túži vaša duša. Vaši synovia i vaše dcéry, ktorých ste zanechali, padnú mečom.
22. Budete si počínať tak, ako si počínam ja: nezakryjete si fúzy, ani chlieb smútku nebudete jesť.
23. Turbany budete mať na hlavách a sandále na nohách. Nebudete ani žalostiť, ani plakať, ale budete chradnúť pre svoje viny a budete vzdychať jeden druhému.
24. Tak vám bude Ezechiel znamením, keď budete robiť všetko, čo robil on. Keď to príde, spoznáte, že ja som Pán, Hospodin.
25. Ty, človeče, v ten deň, keď im odnímem ich pevnosť, ktorej krása im bola radosťou, čo bolo najvzácnejšie ich očiam a túžbou ich sŕdc — ich synov a ich dcéry,
26. v ten deň príde k tebe utečenec a oznámi to tvojim ušiam.
27. V ten deň sa ti otvoria ústa, budeš hovoriť s utečencom, nebudeš už nemý, a tak im budeš znamením. Potom spoznajú, že ja som Hospodin.