14. Vtedy mi zaznelo slovo Hospodina:
15. Človeče, o tvojich bratoch, tvojich príbuzných a o celom dome Izraela hovoria obyvatelia Jeruzalema: Sú ďaleko od Hospodina, táto krajina je daná do vlastníctva nám.
16. Preto povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Vskutku, ja som ich vyhnal ďaleko medzi národy a rozptýlil som ich po krajinách, ale budem im svätyňou na krátky čas v krajinách, do ktorých prišli.
17. Preto povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Potom vás zhromaždím spomedzi národov a pozbieram vás z krajín, do ktorých ste boli rozptýlení; dám vám pôdu Izraela.
18. Keď tam prídu, odstránia z nej všetky jej mrzké a ohavné modly.
19. Potom im dám jedno srdce a nového ducha vložím do ich vnútra. Odstránim kamenné srdce z ich tela a vložím im srdce z mäsa,
20. aby chodili podľa mojich ustanovení, aby zachovávali moje nariadenia a plnili ich. Oni budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom,
21. avšak na hlavu tých, ktorých srdce sa pridŕža mrzkých a ohavných modiel, uvalím trest za ich cesty — znie výrok Pána, Hospodina.
22. Cherubi zdvihli svoje krídla a kolesá sa pohli zároveň s nimi, kým sláva Boha Izraela bola nad nimi.
23. Potom Hospodinova sláva odišla z mesta nahor a zastala na vrchu východne od mesta.