Druhý Korinťanom 12:1-12 Slovenský Ekumenický Biblia (SEB)

1. Ak sa treba chváliť, aj keď to neosoží, prejdem k videniam a Pánovým zjaveniam.

2. Viem o človeku v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi — či už v tele, neviem, či mimo tela, neviem, Boh vie — uchvátený až do tretieho neba.

3. A viem o tom istom človeku — či už v tele, či mimo tela, neviem, Boh to vie —

4. bol uchvátený do raja a počul nevysloviteľné slová, ktoré človek nesmie vysloviť.

5. Týmto sa teda budem chváliť. Sebou samým sa nebudem chváliť, iba ak slabosťami.

6. Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, poviem len pravdu. Zdržím sa však toho, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa,

7. a aj pre neobyčajnosť zjavení. Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, aby ma udieral a tak aby som sa nepovyšoval.

8. Preto som trikrát prosil Pána, aby sa odo mňa vzdialil.

9. Ale on mi povedal: Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti. Preto sa budem najradšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila.

10. Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný.

11. Stal som sa nerozumným; vy ste ma prinútili. Veď vy ste ma mali odporúčať; nezaostával som totiž v ničom za najpoprednejšími apoštolmi, aj keď nie som ničím.

12. Dôkazy o tom, že som apoštol, prejavovali sa medzi vami vytrvalosťou každého druhu, znameniami, divmi a prejavmi moci.

Druhý Korinťanom 12