9. Kráľ vstal a posadil sa k bráne. Keď oznámili celému vojsku, že kráľ sedí v bráne, predstúpilo pred neho celé vojsko. Izrael sa však rozutekal, každý do svojho stanu.
10. Všade po izraelských kmeňoch si všetci protirečili. Hovorili: Kráľ nás vyslobodil z moci našich nepriateľov, vytrhol z moci Filištíncov a teraz musel ujsť z krajiny pred Absolónom.
11. Absolón však, ktorého sme pomazali za svojho vládcu, zahynul v boji. Prečo teda váhate urobiť niečo pre návrat kráľa?
12. Kráľ Dávid odkázal kňazom Cádokovi a Ebjatárovi: Povedzte starším Judska: Prečo by ste mali byť poslední pri návrate kráľa domov? — Veď kráľ sa dozvedel, čo hovoril celý Izrael. —
13. Vy ste moji bratia, moja kosť a moje telo. To chcete byť poslední pri návrate kráľa?
14. Amásovi poviete: Si moja kosť a moje telo. Nech ma Boh prísne potresce, ak sa namiesto Jóaba nestaneš navždy veliteľom môjho vojska.
15. Tým si jednoznačne získal srdce všetkých Júdovcov. Tí odkázali kráľovi: Vráť sa späť i so všetkými svojimi služobníkmi.