5. Keď sa niekto priblížil, aby sa mu poklonil, vystrel ruku, objal ho a pobozkal.
6. Tak sa správal Absolón ku všetkým Izraelitom, čo prichádzali ku kráľovi na súd. Takto ľstivo získaval srdce Izraelitov.
7. Po štyridsiatich rokoch povedal Absolón kráľovi: Rád by som šiel do Hebronu a splnil svoj sľub, ktorý som dal Hospodinovi.
8. Tvoj služobník totiž za svojho pobytu v aramejskom Gešúre urobil tento sľub: Ak ma Hospodin privedie späť do Jeruzalema, budem mu slúžiť.
9. Kráľ mu povedal: Pokojne si choď! On sa vychystal a odišiel do Hebronu.
10. Absolón rozoslal do všetkých kmeňov Izraela poslov s príkazom: Keď začujete zvuk rohu, zvolajte: Absolón sa stal kráľom v Hebrone!
11. S Absolónom odišlo z Jeruzalema dvesto mužov. Boli pozvaní, nemali nijaké postranné úmysly a nič netušili.
12. Keď mal prinášať obety, prizval si Absolón i Dávidovho poradcu Gílonca Achitófela z mesta Gílo. Sprisahanie mohutnelo a stále viac ľudí sa pridávalo k Absolónovi.
13. K Dávidovi prišiel posol a hlásil: Srdce izraelských mužov sa priklonilo k Absolónovi.
14. Dávid povedal všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Ihneď utečme, lebo inak sa pred Absolónom nezachránime. Rýchlo odíďme, aby nás neprekvapil, nepriniesol nám nešťastie a mesto nepobil mečom.
15. Služobníci povedali kráľovi: Nech sa náš pán a kráľ akokoľvek rozhodne, stojíme ti k službám.
16. Kráľ vyšiel pešo s celou svojou rodinou. Zanechal iba desať vedľajších žien, aby strážili palác.
17. Kráľ i všetok ľud odišli pešo. Pri poslednom dome zastali.
18. Všetci služobníci kráčali vedľa kráľa. Všetci Kereťania, všetci Peleťania a Gátčania v počte šesťsto mužov, ktorí prišli k nemu z Gátu, pochodovali pred kráľom.
19. Kráľ povedal Ittajovi z Gátu: Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň pri kráľovi. Veď si presídlenec, vyhnaný zo svojho domova.
20. Včera si prišiel a dnes ti mám dovoliť ísť s nami, keď ani sám neviem, kam mám ísť? Vráť sa a vezmi so sebou i svojich bratov. Nech ťa sprevádza milosť a vernosť!
21. Ittaj odvetil kráľovi: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, môj pán a kráľ, všade tam, kde bude môj pán a kráľ, tam bude i tvoj služobník, či mŕtvy, alebo živý.
22. Dávid povedal Ittajovi: Choď a prejdi! Ittaj z Gátu prešiel so všetkými svojimi mužmi a s celou svojou rodinou.
23. Celou krajinou sa ozýval veľký nárek, keď všetok ľud tade prechádzal. Kráľ prešiel cez Kidrónske údolie a všetok ľud sa pohol smerom na púšť.