27. Kráľ povedal kňazovi Cádokovi: Pozri, vráť sa pokojne do mesta i so svojím synom Achímaacom a s Jonatánom, synom Ebjatára. Obaja vaši synovia nech sú s vami.
28. Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na púšti, kým od vás nepríde nejaká správa.
29. Cádok a Ebjatár odniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a zostali tam.
30. Dávid vystupoval hore Olivovým vrchom a cestou plakal, hlavu mal zahalenú a šiel bosý. I všetok ľud, ktorý bol s ním, si zahalil hlavu a pri výstupe plakal.
31. Dávidovi hlásili: Spolu s Absolónom je medzi sprisahancami aj Achitófel. Dávid povedal: Hospodin nech zmarí Achitófelovu radu.
32. Keď Dávid došiel na samý vrchol, kde uctievali Boha, šiel oproti nemu Arkíjec Chúšaj s roztrhnutým rúchom a s prachom na hlave.
33. Dávid povedal: Ak pôjdeš so mnou, budeš mi len na ťarchu.
34. Ak sa však vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: Kráľ, som tvoj služobník, predtým som slúžil tvojmu otcovi, teraz budem slúžiť tebe, tak môžeš zmariť Achitófelovu radu.