17. Tvoja služobnica si povedala: Nech slovo môjho pána a kráľa prinesie uspokojenie. Veď môj pán a kráľ je ako Boží anjel: rozlišuje dobré od zlého. Hospodin, tvoj Boh, nech je s tebou.
18. Kráľ odvetil žene: Niečo sa ťa spýtam. Odpovedz pravdivo! Žena povedala: Nech len hovorí môj pán a kráľ.
19. Kráľ sa spýtal: Nie je v pozadí toho všetkého Jóab? Žena odpovedala: Ako ty žiješ, môj pán a kráľ, nemožno odbočiť od toho všetkého, čo si hovoril, napravo ani naľavo. Nuž, bol to tvoj služobník Jóab, ktorý mi dal príkaz a poučil tvoju služobnicu o všetkom, čo má hovoriť.
20. Tvoj služobník Jóab to urobil preto, aby zmenil terajší stav. Môj pán je múdry ako Boží anjel; vie o všetkom, čo sa deje na zemi.
21. Kráľ povedal Jóabovi: Dobre, vybavím túto vec. Choď a priveď späť mladého Absolóna.
22. Jóab padol tvárou na zem, klaňal sa a ďakoval kráľovi. Povedal: Dnes spoznáva tvoj služobník, že našiel u teba, môj pán a kráľ, priazeň, lebo kráľ vyhovel prosbe svojho služobníka.
23. Nato Jóab prišiel do Gešúru a priviedol Absolóna do Jeruzalema.
24. Kráľ však povedal: Nech odíde do svojho domu, no nesmie sa mi ukázať na oči. Absolón sa uchýlil do svojho domu, ale kráľa neuvidel.
25. V celom Izraeli nebol nikto taký krásny a obdivovaný ako Absolón. Od hlavy po päty nemal chybu.
26. Vždy koncom roka si dával ostrihať hlavu. Dával sa strihať, lebo ho vlasy obťažovali. Ostrihané vlasy z jeho hlavy vážili totiž dvesto šekelov kráľovskej váhy.
27. Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra menom Támar. Bola to krásna žena.
28. Dva roky býval Absolón v Jeruzaleme bez toho, aby kráľa uvidel.
29. Absolón vyzýval Jóaba, aby šiel s posolstvom ku kráľovi, ale ten nechcel k nemu ísť. Odkázal aj po druhý raz, no ani tak nechcel ísť.
30. Potom povedal svojim sluhom: Pozrite sa, Jóabovo pole susedí s mojím a je tam jačmeň. Choďte ho podpáliť! Absolónovi sluhovia to pole podpálili.
31. Nato Jóab zašiel do Absolónovho domu a spýtal sa ho: Prečo mi tvoji sluhovia podpálili pole?
32. Absolón odvetil Jóabovi: Odkázal som ti predsa, aby si prišiel sem. Chcel som ťa poslať ku kráľovi so žiadosťou: Prečo som vlastne prišiel z Gešúru? Lepšie by mi bolo, keby som tam bol ešte zostal. Teraz však chcem vidieť kráľovu tvár. Ak som vinný, nech ma dá zabiť.
33. Jóab predstúpil pred kráľa a oznámil mu to. Kráľ si predvolal Absolóna. Ten prišiel ku kráľovi, poklonil sa mu tvárou po zem a kráľ Absolóna pobozkal.