19. Nato povstali leviti z Kehátovcov a Kórachovcov, aby prenikavým hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela.
20. Včasráno vstali a vyrazili na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jóšafat zastal a zvolal: Počúvajte ma Júdovci, a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte jeho prorokom a šťastne sa vám povedie.
21. Keď sa poradil s ľudom, ustanovil Hospodinových spevákov, ktorí mu v svätej ozdobe mali spievať chvály. Mali ísť pred ozbrojencami a prevolávať: Ďakujte Hospodinovi, lebo naveky trvá jeho milosť!
22. Len čo začali jasať a chválorečiť, nastražil Hospodin zálohy proti Amónčanom, Moábčanom a obyvateľom Seírskeho pohoria, ktorí napadli Judsko, takže utrpeli porážku.
23. Amónčania a Moábčania sa totiž postavili proti obyvateľom Seírskeho pohoria, aby ich zničili použitím hubiacej kliatby.
24. Keď prišli Júdovci na miesto s výhľadom na púšť a pozreli sa na ten dav, videli na zemi už len mŕtvoly. Neušiel nikto.
25. Potom prišiel Jóšafat so svojím ľudom pobrať si korisť. Našli tam pri nich množstvo majetku, šatstva a cenných vecí. Nabrali si z toho viac, než mohli uniesť. Korisť bola taká veľká, že ju museli odnášať tri dni.
26. Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Beráka. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, dodnes sa to miesto nazýva údolím Beráka.
27. Potom sa vrátili všetci judskí a jeruzalemskí muži na čele s Jóšafatom radostne do Jeruzalema, lebo im Hospodin dožičí radosť z víťazstva nad nepriateľmi.
28. Do Jeruzalema, k domu Hospodina prišli s harfami, citarami a trúbami.
29. Zdesenie z Boha ohromilo kráľovstvá všetkých krajín. Dopočuli sa totiž, že proti nepriateľom Izraela bojoval sám Hospodin.
30. Jóšafatovo kráľovstvo nažívalo v mieri a jeho Boh mu zaistil pokoj od okolia.
31. Jóšafat vládol nad Judskom. Mal tridsať rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Šilchiho, sa volala Azúba.