18. Jóšafat sa sklonil tvárou po zem a všetci Júdovci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom na zem a vzdávali mu poctu.
19. Nato povstali leviti z Kehátovcov a Kórachovcov, aby prenikavým hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela.
20. Včasráno vstali a vyrazili na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jóšafat zastal a zvolal: Počúvajte ma Júdovci, a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte jeho prorokom a šťastne sa vám povedie.
21. Keď sa poradil s ľudom, ustanovil Hospodinových spevákov, ktorí mu v svätej ozdobe mali spievať chvály. Mali ísť pred ozbrojencami a prevolávať: Ďakujte Hospodinovi, lebo naveky trvá jeho milosť!
22. Len čo začali jasať a chválorečiť, nastražil Hospodin zálohy proti Amónčanom, Moábčanom a obyvateľom Seírskeho pohoria, ktorí napadli Judsko, takže utrpeli porážku.
23. Amónčania a Moábčania sa totiž postavili proti obyvateľom Seírskeho pohoria, aby ich zničili použitím hubiacej kliatby.
24. Keď prišli Júdovci na miesto s výhľadom na púšť a pozreli sa na ten dav, videli na zemi už len mŕtvoly. Neušiel nikto.
25. Potom prišiel Jóšafat so svojím ľudom pobrať si korisť. Našli tam pri nich množstvo majetku, šatstva a cenných vecí. Nabrali si z toho viac, než mohli uniesť. Korisť bola taká veľká, že ju museli odnášať tri dni.