17. Tá žena však počala a porodila syna o rok a o tom čase, ako jej predpovedal Elizeus.
18. Keď chlapec podrástol, odišiel jedného dňa za svojím otcom k žencom.
19. Otcovi sa posťažoval: Moja hlava, moja hlava! Ten prikázal sluhovi, aby ho odniesol k matke.
20. Keď ho odniesol a odovzdal matke, syn jej sedel na kolenách až do poludnia, potom zomrel.
21. Ona vyšla hore, uložila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za sebou a odišla.
22. Potom si zavolala muža a povedala: Nože mi pošli niektorého zo sluhov a nejakú oslicu. Musím sa čo najrýchlejšie dostať k Božiemu mužovi, potom sa vrátim.
23. Spýtal sa: Prečo chceš ísť k nemu dnes? Veď nie je ani novmesiac, ani sobota. Odpovedala: To nič!
24. Potom osedlala oslicu a svojmu sluhovi prikázala: Poháňaj a bež! Nespomaľuj jazdu, kým ti nepoviem.
25. Tak prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž z diaľky uvidel, svojmu sluhovi Géchazimu povedal: Pozri, to je tá Šunémčanka!
26. Bež ju privítať a spýtaj sa jej, ako sa má ona, jej muž a dieťa. Odpovedala: Dobre.
27. Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Tu pristúpil Géchazi, aby ju odtiahol. Boží muž však povedal: Nechaj ju, lebo je roztrpčená. Hospodin mi to zatajil a neoznámil.
28. Sťažovala sa: Žiadala som si vari syna od svojho pána? Či som nevravela: Nezavádzaj ma?
29. Vtedy prikázal Géchazimu: Priprav sa na cestu. Vezmi so sebou moju palicu a choď. Ak niekoho stretneš, nepozdravuj ho. Keď niekto pozdraví teba, neodpovedaj. Potom položíš chlapcovi na tvár moju palicu.