14. Elizeus nato povedal: Akože žije Hospodin zástupov, ktorému slúžim, keby som nebral ohľad na judského kráľa Jóšafata, vôbec by som si ťa nevšimol ani sa na teba nepozrel.
15. Teraz mi však priveďte hudobníka. Kým hudobník hral, zmocňoval sa ho Hospodin.
16. Povedal: Takto vraví Hospodin: Vykop v tomto údolí plno jám.
17. Lebo takto vraví Hospodin: Nezacítite vietor ani neuzriete dážď, a predsa sa toto údolie naplní vodou. Napijete sa vy, vaše stáda i váš dobytok.
18. Hospodinovi sa to však zdá primálo, preto vám vydá do rúk i Moábčanov.
19. Dobyjete všetky opevnené a všetky významnejšie mestá, postínate všetky ovocné stromy, upcháte všetky vodné pramene a všetku ornú pôdu znehodnotíte kameňmi.
20. Ráno, keď sa prináša pokrmová obeta, sa zrazu privalila do Edómu voda a zaplavila ten kraj.
21. Keď sa všetci Moábčania dozvedeli, že tí králi tiahnu proti nim do boja, povolali bez výnimky všetkých schopných brancov, ako i starších, a zaujali postavenie na hranici.
22. Skoro ráno, keď vyšlo slnko, uvideli Moábčania pred sebou krvavo sfarbenú vodu.
23. Mysleli si: Je to krv! Tí králi mali medzi sebou nezhody a navzájom sa pobili. Teraz za korisťou, Moáb!
24. Prenikli k izraelskému táboru, ale Izraeliti sa vzchopili a porazili Moábčanov, ktorí sa pred nimi dali na útek. Oni však postupovali a porážali Moábčanov.
25. Mestá zbúrali, všetku ornú pôdu zahádzali potrebnou dávkou kameňa, všetky pramene zasypali a postínali všetky ovocné stromy. Zostal už len Kír Charaset s múrmi. Prakovníci ho však obkľúčili a dobýjali.
26. Keď moábsky kráľ videl, že sa náporu neubráni, pojal so sebou sedemsto mužov, aby sa s vytasenými mečmi presekal popri edómskom kráľovi, ale nedalo sa.
27. Nato vzal svojho prvorodeného syna, nástupcu trónu, a obetoval ho na hradbách ako spaľovanú obetu. Vtedy proti Izraelu vzplanul hnev, takže museli od neho odtiahnuť a vrátiť sa do vlasti.