9. Kráľ Bélšaccar sa veľmi vyľakal, zbledol od strachu a jeho veľmoži ostali zmätení.
10. Na slová kráľa a jeho veľmožov vstúpila do hodovnej miestnosti kráľovná a povedala: Kráľ, ži naveky! Nech ťa nevyľakajú tvoje myšlienky, nemusíš blednúť od strachu.
11. V tvojom kráľovstve je muž, v ktorom je duch svätých bohov a ktorý už za čias tvojho otca preukázal osvietenosť, chápavosť a múdrosť. Kráľ Nebúkadnecar, tvoj otec, ho ustanovil za predstaveného mágov, zaklínačov, Chaldejov a veštcov,
12. lebo výnimočný duch, poznanie, chápavosť, schopnosť vysvetľovať sny, rozlúštiť hádanky a riešiť problémy, prejavili sa v tomto Danielovi, ktorému kráľ dal meno Béltšaccar. Nech teraz zavolajú Daniela a nech teda podá výklad.
13. Potom Daniela priviedli pred kráľa a kráľ povedal Danielovi: Si ty ten Daniel z judských zajatcov, ktorých kráľ, môj otec, priviedol z Judska?
14. Počul som o tebe, že je v tebe duch svätých bohov a že si preukázal osvietenie, chápavosť a výnimočnú múdrosť.
15. Priviedli predo mňa mudrcov a zaklínačov, aby prečítali tento nápis a oboznámili ma s jeho významom, no neboli schopní podať jeho výklad.