17. Daniel odišiel do svojho domu a so všetkým oboznámil svojich druhov Chananju, Míšaela a Azarju,
18. nech pre toto tajomstvo vyprosia milosrdenstvo od Boha nebies, aby nevyhubili ich ani ostatných mudrcov Babylonu.
19. Potom sa Danielovi v nočnom videní odhalilo tajomstvo. Daniel dobrorečil Bohu nebies
20. a hovoril:Nech je požehnané Božie meno od vekov až na veky,lebo jeho je múdrosť aj sila.
21. On mení obdobia a časy,zosadzuje a ustanovuje kráľov,dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu,
22. on odhaľuje hlboké a skryté veci,vie, čo je v tme, a svetlo s ním prebýva.
23. Tebe, Bože mojich otcov, vzdávam vďaku a chválu,že si mi dal múdrosť a odvahu,a teraz si mi dal spoznať to, o čo sme ťa prosili,lebo si nám vysvetlil kráľovu otázku.
24. Daniel teda išiel k Arjókovi, ktorého kráľ poveril vyhubením babylonských mudrcov, a povedal mu: Nevyhub babylonských mudrcov, zaveď ma pred kráľa a ja mu sen vyložím.