13. Potom som počul hlas z neba, ktorý hovoril: Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v Pánovi! Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od práce, lebo ich skutky idú s nimi.
14. Pozrel som, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.
15. Aj iný anjel vyšiel z chrámu a volal mohutným hlasom na Toho, ktorý sedel na oblaku: Spusť svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy, keďže dozrela žatva zeme!
16. A Ten, čo sedel na oblaku, hodil svoj kosák na zem a zožal zem.
17. Opäť iný anjel vyšiel z chrámu, ktorý je na nebi, a tiež mal ostrý kosák.
18. Zase z oltára vyšiel iný anjel, ktorý má moc nad ohňom, a na toho, čo mal ostrý kosák, zavolal mohutným hlasom: Spusť svoj ostrý kosák a zrež strapce zemského viniča, lebo jeho hrozná dozreli!
19. A anjel spustil kosák na zem, zrezal vinič zeme a hodil do veľkého lisu Božieho hnevu.
20. Von za mestom vytláčali z lisu a z neho vytiekla krv až po zubadlá koňa na tisícšesťsto honov.