13. Mne však, keď chorľaveli,vrecovina bola odevom,ja pôstom som si koril dušua moja modlitba sa vracalak mojim prsiam.
14. Ako by mi bol bývalpriateľom a bratom,chodil som ako v smútku za matkou,smutný a zronený.
15. No oni radujú sa z môjho pádua schádzajú sa,schádzajú sa proti mnerúhači a tí, ktorých nepoznám,utŕhajú mi a nechcú zamĺknuť.
16. Ako podlí úškľabní posmievačiškrípu proti mne zubami.
17. Pane, dokedy chceš hľadieť na to?Zachovaj moju dušuod ich pustošenia,jedinú moju od levíčat.
18. Budem Ti ďakovať vo veľkom zbore,budem Ťa chváliťpred početným ľudom.
19. Nech sa nado mnou neradujúmoji lživí nepriatelia,nech nežmurkajú tí,čo ma bez príčiny nenávidia.
20. Lebo nehovoria o pokoji,ale vymýšľajú klamné slováproti tichým v kraji.
21. Roztvorili si ústa proti mne naširoko,hovorili: Aha, aha!Videli sme na vlastné oči.
22. Videl si, Hospodine, nemlč!Ó Pane, nevzďaľuj sa odo mňa!
23. Prebuď sa,povstaň kvôli môjmu právu,Bože môj, Pane, kvôli môjmu sporu!
24. Prisúď mi právo, Hospodine,Bože môj, podľa mojej spravodlivosti,nech sa nado mnou neradujú.
25. Nech si nemyslia v srdci:Aha, to sme chceli!Nech nepovedia:Pohltili sme ho!
26. "Nech sa zahanbiaa spolu prídu do rozpakovtí, čo sa tešia z môjho nešťastia;nech sa priodejú hanbou a potupoutí, čo sa vypínajú nado mňa."
27. "Nech plesajú a radujú sa tí,ktorým sa páči moja nevinnosť;nech ustavične hovoria:Veľký je Hospodin,ktorý dožičí šťastie svojmu sluhovi!"