3. Čuj nariekanie pastierov,lebo sú spustošené ich krásne nivy.Čuj revanie levíčat,lebo je spustošená pýcha Jordánu.
4. Takto vraví Hospodin, môj Boh: Pas toto stádo, určené na zabitie.
5. Tí, čo ho kupujú, beztrestne ho zabíjajú, a nepykajú za to. Tí, čo ho predávajú, hovoria: Požehnaný je Hospodin! Zbohatol som. Ale jeho pastieri sa nezľutujú nad ním.
6. Ani ja sa už nezľutujem nad obyvateľmi krajiny - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, ja vydám každého do rúk jeho blížneho a do rúk jeho kráľa. Tí rozdrvia zem, ale ja z ich rúk nikoho nevytrhnem.
7. Ja som pásol toto stádo, určené na zabitie pre tých, čo obchodovali so stádom. Vzal som si dve palice: jednu som nazval Priazeň a druhú som nazval Svornosť. I pásol som stádo.
8. Zahubil som troch pastierov v jedinom mesiaci, no stratil som trpezlivosť s nimi, aj oni si mňa znechutili.
9. "Nato som povedal: Nebudem vás pásť! Čo má umrieť, nech umrie; čo má byť vyhladené, nech je vyhladené; a tie, čo ostanú, nech si navzájom obžierajú mäso."
10. Vzal som svoju palicu Priazeň a zlomil ju, aby som zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi.
11. Zrušená bola v ten deň. Tí, ktorí obchodovali so stádom a pozorovali ma, poznali, že je to slovo Hospodinovo.
12. Povedal som im: Ak sa vám pozdáva, dajte mi moju mzdu tridsať strieborných.
13. Vtedy mi povedal Hospodin: Hoď ju do pokladnice! Znamenitá mzda, ktorou ma ocenili! Vzal som tridsať strieborných a hodil ich v dome Hospodinovom do pokladnice.