1. Libanon, otvor svoje vráta,nech oheň zžiera tvoje cédre.
2. Kvíľ, cyprus, lebo padol céder,nádherné stromy spustli.Kvíľte, bášánske duby,lebo padol neprístupný les.
3. Čuj nariekanie pastierov,lebo sú spustošené ich krásne nivy.Čuj revanie levíčat,lebo je spustošená pýcha Jordánu.
4. Takto vraví Hospodin, môj Boh: Pas toto stádo, určené na zabitie.
5. Tí, čo ho kupujú, beztrestne ho zabíjajú, a nepykajú za to. Tí, čo ho predávajú, hovoria: Požehnaný je Hospodin! Zbohatol som. Ale jeho pastieri sa nezľutujú nad ním.
6. Ani ja sa už nezľutujem nad obyvateľmi krajiny - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, ja vydám každého do rúk jeho blížneho a do rúk jeho kráľa. Tí rozdrvia zem, ale ja z ich rúk nikoho nevytrhnem.
7. Ja som pásol toto stádo, určené na zabitie pre tých, čo obchodovali so stádom. Vzal som si dve palice: jednu som nazval Priazeň a druhú som nazval Svornosť. I pásol som stádo.
8. Zahubil som troch pastierov v jedinom mesiaci, no stratil som trpezlivosť s nimi, aj oni si mňa znechutili.
9. "Nato som povedal: Nebudem vás pásť! Čo má umrieť, nech umrie; čo má byť vyhladené, nech je vyhladené; a tie, čo ostanú, nech si navzájom obžierajú mäso."