Veľpieseň 2:7-17 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)

7. Zaprisahávam vás,dcéry jeruzalemské,pri gazelách a poľných jeleniciach,neprebúdzajte a nerušte lásku,kým sama nechce!

8. Čuj! Môj milý!Ajhľa, to on prichádza.Vystupuje na vrchy,poskakuje po pahorkoch.

9. "Môj milý podobný je gazelealebo mladému jeleňovi;ajhľa, tu stojí za naším múrom,pozerá cez okno,nazerá cez mreže."

10. Môj milý sa ozvala povedal mi:Vstaň, moja milovaná,kráska moja, a poď!

11. Veď hľa, zima sa pominula,dážď prestal, odtiahol.

12. Kvety sa zjavujú na zemi,priblížil sa čas spevua hlas hrdličky počuť v našom kraji.

13. Figovník už sfarbilsvoje mladé plodya kvitnúci vinič rozdáva vôňu.Vstaň, moja milovaná,kráska moja, a poď!

14. "Holubica moja,v skalných zákutiacha v skrýši príkrych svahovukáž mi svoju tvár.Daj mi počuť svoj hlas;lebo tvoj hlas je príjemnýa tvoja tvár je spanilá."

15. "Pochytajte nám líšky,maličké líšky,ktoré ničia vinice;naše vinice práve kvitnú."

16. Môj milý patrí mne,ja patrím jemu,jemu, čo pasie medzi ľaliami.

17. Skôr, ako zaveje večerný vánoka zmiznú tiene,vráť sa, milý môj,a podobný buď gazelealebo mladému jeleňovina vrchoch béterských!

Veľpieseň 2