1. "Toto sú národy, ktoré ponechal Hospodin v krajine, aby nimi skúšal všetkých Izraelcov, ktorí nepoznali boje o Kanaán;"
2. len preto, aby ho pokolenia Izraelcov poznali a aby naučil bojom tých, ktorí ich nepoznali.
3. Toto sú tie národy: päť filištínskych kniežat, všetci Kanaánci, Sidónci a Chivijci, ktorí obývali Libanonské pohorie od vrchu Baal-Chermón až ako sa ide do Chamátu.
4. Títo boli na skúšku pre Izrael, aby sa dokázalo, či bude počúvať príkazy, ktoré Hospodin dal ich otcom skrze Mojžiša.
5. Izraelci bývali uprostred Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Chivijcov a Jebúsejcov,
6. brali si ich dcéry za ženy, dávali svoje dcéry ich synom a slúžili ich bohom.
7. Izraelci robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi: zabudli na Hospodina, svojho Boha, a slúžili baalom a aštartám.
8. Tu vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelcom a odovzdal ich do rúk Kúšán-Rišátajima, kráľa mezopotámskej Sýrie. Izraelci boli osem rokov poddaní Kúšán-Rišátajimovi.
9. Vtedy volali Izraelci k Hospodinovi o pomoc a Hospodin vzbudil Izraelcom záchrancu, ktorý ich zachránil: Kenázovho syna Otníéla, Kálebovho mladšieho brata.
10. Duch Hospodinov zostúpil na neho a on spravoval Izrael. Vytiahol do boja a Hospodin dal Kúšán-Rišátajima, kráľa Sýrie, do jeho moci, a jeho ruka mocne doliehala na Kúšán-Rišátajima.
11. Krajina mala štyridsať rokov pokoj. Potom Kenázov syn Otníél zomrel.
12. Keď Izraelci opäť robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi, Hospodin dal moábskemu kráľovi Eglónovi moc nad Izraelom, pretože robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi.