17. Akoby sa mohlo zachovať dedičné vlastníctvo tých, čo unikli z Benjamíncov, aby nebol vyradený ani jeden kmeň z Izraela?
18. My im nemôžeme dať zo svojich dcér ženy, lebo Izraelci prisahali: Nech je prekliaty, kto dá ženu Benjamíncovi.
19. Potom povedali: Každoročne býva usporiadaná slávnosť v Šíle, ktoré leží severne od Bételu a východne od cesty, ktorá stúpa z Bételu do Síchemu, a južne od Lébóny.
20. Prikázali Benjamíncom: Choďte a striehnite vo viniciach.
21. Keď uvidíte, že šílonské dievčatá vychádzajú tancovať, vyjdite z viníc a uneste si každý ženu zo šílonskych dcér a choďte do krajiny Benjamínovej.
22. Keď potom prídu ich otcovia alebo bratia vadiť sa s nami, odpoviete im: Dožičte nám ich, lebo nie každý z nás si získal ženu vo vojne. Vy ste nám ich nedali, ináč by ste sa boli prehrešili.
23. "Benjamínci urobili tak: Vzali si ženy podľa svojho počtu z tancujúcich, ktoré uniesli; odišli a vrátili sa do svojho dedičného vlastníctva. Potom si postavili mestá a bývali v nich."
24. Vtedy sa Izraelci rozišli odtiaľ každý k svojmu kmeňu a k svojej čeľadi. Odišiel teda každý odtiaľ do svojho dedičného vlastníctva.
25. "V tom čase ešte nebolo kráľa v Izraeli; každý robil, čo uznal za správne."