14. Tak išli ďalej svojou cestou a blízko Gibey, ktorá patrí k Benjamínovi, im zapadlo slnko.
15. I uchýlili sa, aby prenocovali v Gibei. Keď tam došiel, zostal na námestí mesta, ale nebolo nikoho, kto by ich prijal do domu na nocľah.
16. "A hľa, podvečer prichádzal akýsi starec z práce na poli. Muž pochádzal z Efrajimského pohoria a býval ako cudzinec v Gibei; obyvatelia toho miesta boli Benjamínci."
17. Keď starec pozdvihol oči a videl pútnika na mestskom námestí, opýtal sa: Kam chceš ísť a odkiaľ prichádzaš?
18. "Odpovedal mu: Prechádzame z judského Betlehema na krajný svah Efrajimského pohoria; odtiaľ pochádzam. Išiel som do judského Betlehema, a teraz som na ceste domov; ale nikto ma nechce prijať do domu."
19. "Mám aj slamu a krm pre naše osly, a chlieb i víno pre seba i pre svoju slúžku i pre sluhu, ktorý je s tvojím služobníkom; nič mi nechýba."
20. "Starec povedal: Pokoj s tebou! Čokoľvek potrebuješ, bude na mojej starosti; na námestí nemôžeš nocovať."
21. "S tým ho voviedol do svojho domu, namiešal krm oslom; keď si umyli nohy, najedli sa i napili."
22. Keď sa dobre cítili, mužovia mesta, naničhodníci, obkľúčili dom, búchali na dvere a kričali na starca, majiteľa domu: Vyveď muža, ktorý prišiel do tvojho domu, aby sme ho poznali.
23. Muž, majiteľ domu k nim vyšiel, a povedal im: Nie tak, bratia moji. Nepáchajte zločin! Keďže tento muž prišiel do môjho domu, nesmiete spáchať takúto nehanebnosť!
24. Hľa, moja dcéra-panna a jeho vedľajšia žena, vyvediem vám ich, tie môžete zneuctiť a robiť s nimi, čo sa vám páči, ale na tomto mužovi sa nesmiete dopustiť takej nehanebnosti.
25. Ale oní ľudia ho nechceli počúvať. Vtedy ten muž vzal svoju vedľajšiu ženu, vyviedol im ju na ulicu, a oni ju poznali, a celú noc až do rána ukájali svoje chúťky na nej. Prepustili ju až pri východe rannej zory.