17. Piati mužovia, ktorí vyšli na výzvedy do kraja, vnikli tam a vzali rezbu, efód, teráfím i zliatinu, kým kňaz spolu so šesťsto ozbrojenými mužmi stál pri vchode brány.
18. Keď tamtí vnikli do Míchovho domu a vzali rezbu, efód, teráfím a zliatinu, kňaz im povedal: Čo to robíte?
19. "Odpovedali mu: Mlč! Polož si ruku na ústa a poď s nami; buď nám otcom a kňazom! Či ti je lepšie byť kňazom v dome jedného muža, alebo byť kňazom kmeňa a čeľade v Izraeli?"
20. "Kňaz sa uspokojil; vzal efód, teráfím a rezbu a pripojil sa k ľudu."
21. Nato sa obrátili a odišli. Ženy, deti, stáda a vzácne veci dali dopredu.
22. Keď sa vzdialili od Míchovho domu, pozvolávali sa mužovia, čo bývali v domoch pri Míchovom dome, a dostihli Dánovcov.
23. Keď zakričali na Dánovcov, tí sa obrátili a pýtali sa Míchu: Čo chceš, že si zvolal svojich ľudí?
24. Odpovedal: Vzali ste mojich bohov, ktorých som si zhotovil, aj s kňazom, a odišli ste. Čo mi tu ešte zostáva? Ešte sa ma pýtate: Čo ti je?
25. Dánovci mu povedali: Neozývaj sa nám viac, lebo rozhorčení ľudia by vás mohli napadnúť a stratíš vlastný život i život svojich domácich.
26. Nato Dánovci odišli svojou cestou. Keď Mícha videl, že sú mocnejší ako on, obrátil sa a vrátil sa domov.
27. Oni však vzali to, čo si Mícha zhotovil, aj kňaza, ktorého mal, a tiahli proti Lajišu, proti pokojnému a dôverčivému ľudu, pobili ho ostrím meča a mesto spálili.
28. Nikto neprišiel na pomoc, lebo mesto bolo ďaleko od Sidónu a nemalo s nikým spojenie. Ležalo totiž v údolí Bét-Rechóbu. Potom znova vystavili mesto a usadili sa v ňom.
29. Mesto nazvali Dánom, podľa mena svojho praotca Dána, ktorý sa narodil Izraelovi. Predtým sa mesto volalo Lajiš.
30. Potom si Dánovci postavili vyrezávanú modlu a Jonatán, syn Mojžišovho syna Géršoma, a jeho synovia boli kňazmi v kmeni Dánovcov až do času, keď obyvateľstvo putovalo do vyhnanstva.
31. Vyrezávanú modlu, ktorú Mícha urobil, vztýčili a zostala tam, dokiaľ dom Boží stál v Šíle.