22. Zabrali celé územie Amorejcov od Arnónu až po Jabbok a od púšte až po Jordán.
23. Takto vyhnal Hospodin, Boh Izraela, Amorejcov spred tváre svojho izraelského ľudu - a ty, ty ho chceš vyhnať?
24. Veď čo ti dá do vlastníctva tvoj boh Kemóš, to bude tvojím vlastníctvom, a čokoľvek Hospodin, náš Boh, dá nám do vlastníctva, to bude naším vlastníctvom.
25. Si ty azda lepší ako moábsky kráľ Bálák, syn Cippórov? Či on viedol spor s Izraelom, alebo sa pustil s ním do vojny?
26. Prečo ste im ich neodňali vtedy, keď Izrael býval tristo rokov v Chešbóne a v jeho osadách, v Aróére a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu?
27. Ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mi robíš zle, keď vedieš vojnu proti mne. Nech Hospodin, Sudca, súdi dnes medzi Izraelcami a Ammóncami.
28. Ale kráľ Ammóncov nedal nič na slová, ktoré mu predložil.
29. Duch Hospodinov zostúpil na Jefteho, a ten prešiel Gileádom a Menaššem, potom prešiel do gileádskej Micpy a z gileádskej Micpy tiahol proti Ammóncom.
30. Jefte dal Hospodinovi tento sľub: Ak mi vydáš Ammóncov do rúk,
31. ktokoľvek mi vyjde zo dverí môjho domu v ústrety, keď sa v pokoji vrátim domov od Ammóncov, bude patriť Hospodinovi, a ja mu ho dám ako spaľovanú obeť.
32. Potom tiahol Jefte do vojny proti Ammóncom a Hospodin mu ich dal do rúk.
33. Spôsobil im veľmi ťažkú porážku, od Aróéru až po kraj Minnít - dvadsať miest - a až po Ábel-Kerámím. Tak boli pokorení Ammónci pred Izraelcami.
34. "Potom Jefte prišiel do Micpy k svojmu domu; a hľa, práve mu vyšla jeho dcéra v ústrety s bubnami a tancujúc. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna ani dcéru."
35. Keď ju uvidel, roztrhol si rúcho a povedal: Ach, dcéra moja! Hlboko si ma pokorila! Ty si sa musela stať príčinou môjho zármutku.
36. Ona mu odvetila: Otče môj, keď si dal slovo Hospodinovi, urob so mnou, ako si sľúbil, keďže Hospodin ti doprial vypomstiť sa na tvojich nepriateľoch Ammóncoch.