14. A čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich v Pána, mnoho mužov a žien,
15. takže aj na ulice vynášali chorých a ukladali ich na lôžka a na nosidlá, aby, keď Peter pôjde tade, čo aj len jeho tieň padol na niektorého z nich.
16. Aj z miest okolo Jeruzalema prichádzali v zástupoch, prinášali svojich nemocných a trápených nečistými duchmi - a všetci boli uzdravovaní.
17. Tu povstal veľkňaz a všetci, ktorí boli s ním - bola to strana sadukajov - a, naplnení žiarlivosťou,
18. položili ruky na apoštolov a vsadili ich do obecného väzenia.
19. Ale anjel Pánov otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich vraviac:
20. Choďte, postavte sa a hovorte ľudu v chráme všetky slová tohto života.
21. Keď to počuli, vošli na úsvite do chrámu a učili. Tu prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali radu a všetkých starších zo synov izraelských a poslali do väzenia, aby predviedli apoštolov.
22. Keď drábi prišli, nenašli ich vo väzení. Vrátili sa a oznámili to
23. hovoriac: Našli sme väzenie dôkladne zatvorené, aj strážcov stáť pri dverách, ale keď sme otvorili, nenašli sme dnu nikoho.
24. Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli túto správu, prišli do veľkých rozpakov, čo sa stalo.
25. Ale prišiel ktosi a oznámil im: Mužovia, ktorých ste vsadili do väzenia, ajhľa, stoja v chráme a učia ľud.
26. Veliteľ ihneď odišiel s drábmi a priviedol ich, ale bez násilia, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňovali.
27. Tak ich priviedli a postavili pred radu. I vypytoval sa ich veľkňaz,
28. hovoriac im: Prísne sme vám zakázali učiť v tom mene. A hľa, celý Jeruzalem naplnili ste svojím učením a chcete uvaliť na nás krv toho človeka.
29. Ale Peter a apoštolovia odpovedali: Boha treba viac poslúchať ako ľudí!