20. Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.
21. "Nato im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a najmä kvôli ľudu, pretože všetci velebili Boha za to, čo sa stalo;"
22. keďže človek, na ktorom sa stalo znamenie uzdravenia, mal vyše štyridsať rokov.
23. Len čo ich prepustili, prišli k svojim a oznámili im, čo im povedali veľkňazi a starší.
24. Keď to títo počuli, jednomyseľne zvolali k Bohu povzneseným hlasom: Pane, Ty si [Boh, ktorý] stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich.
25. Ty si hovoril Duchom Svätým ústami svojho služobníka Dávida, nášho otca:Prečo sa búrili národya ľudia zmýšľali daromné veci?
26. Králi zemskí povstalia kniežatá sa spolčiliproti Pánovi a Pomazanému!
27. Naozaj, proti Tvojmu svätému Služobníkovi, ktorého si pomazal, spolčili sa v tomto meste Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom,
28. aby vykonali, čo Tvoja ruka a Tvoja rada predurčila, aby sa stalo.
29. A teraz, Pane, všimni si ich hrozby a svojim služobníkom pomáhaj smelo vyznávať Tvoje slovo,
30. vystierajúc svoju ruku, aby sa uzdravovania, znamenia a zázraky diali menom Tvojho svätého Služobníka Ježiša.
31. A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie.
32. A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša: a nikto z toho, čo mal, nič nepokladal za svoje, ale všetko im bolo spoločné.
33. "Apoštolovia však veľmi mocne vydávali svedectvo o vzkriesení Pána Ježiša a veľká milosť spočinula na nich na všetkých;"