15. Kázali im teda vyjsť z rady, potom sa radili medzi sebou
16. hovoriac: Čo urobíme s týmito ľuďmi?! Veď tí, čo bývajú v Jeruzaleme, vedia, že prostredníctvom nich stalo sa zjavné znamenie a my to nemôžeme popierať.
17. Ale aby sa to ešte väčšmi nerozširovalo medzi ľudom, pohrozme im, aby nikomu viac nehovorili v tom mene.
18. Predvolali si ich teda a prikázali im, aby nikdy viac ani nehovorili ani neučili v mene Ježišovom.
19. Ale Peter a Ján odpovedali im takto: Súďte, či je spravodlivé pred Bohom poslúchať viac vás ako Boha!
20. Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.
21. "Nato im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a najmä kvôli ľudu, pretože všetci velebili Boha za to, čo sa stalo;"
22. keďže človek, na ktorom sa stalo znamenie uzdravenia, mal vyše štyridsať rokov.
23. Len čo ich prepustili, prišli k svojim a oznámili im, čo im povedali veľkňazi a starší.
24. Keď to títo počuli, jednomyseľne zvolali k Bohu povzneseným hlasom: Pane, Ty si [Boh, ktorý] stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich.
25. Ty si hovoril Duchom Svätým ústami svojho služobníka Dávida, nášho otca:Prečo sa búrili národya ľudia zmýšľali daromné veci?
26. Králi zemskí povstalia kniežatá sa spolčiliproti Pánovi a Pomazanému!
27. Naozaj, proti Tvojmu svätému Služobníkovi, ktorého si pomazal, spolčili sa v tomto meste Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom,