18. Keďže vietor nimi veľmi zmietal, na druhý deň vyhádzali náklad,
19. na tretí deň vlastnými rukami vyhádzali aj lodné náradie,
20. a keď niekoľko dní sa ani slnko ani hviezdy neukazovali a búrka stále zúrila, stratili všetku nádej, že sa zachránia.
21. Keď im už dlho ani jesť nechutilo, postavil sa Pavel prostred nich a povedal: Mužovia, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa od Kréty, a boli by ste si usporili tohto trápenia, aj straty.
22. "Ale teraz vás napomínam: buďte dobrej mysle; lebo ani jeden z vás nezahynie, okrem lode."